Sneh

6. dubna 2009 v 20:08 | Sayuri-chan |  Jednorázovky
Tak vcera vecer ma napadla taka jednorazovka..............nechce sa mi to citat tak sa ospravedlnujem za chybi


Sneh. Vyreza tak nevinne a aj tak jeho vinou zahinulo uz vela ludi. Pomali padal na zem a vytvaral studenu prikrivku. Vsetci ludia v Konohe boli doma v teple. Len ona nie. Nemohla. Kracala smerom k severnej brane. Jej bose nohy doslapovali jemne. Tak jemne ze si ludia mohli misliet ze sa vznasa. Vietor si pohraval s jej dlhymi fialovymi vlasmi. Po tvari jej stiekla slza. ,,Je to ako vtedy...´´ a zacala si vybavovat svoju minulost.

Flashback

Male šesťrocne dievcatko sa vracalo domov z misie. Aj ked bola taka mala svojou silou a odvahou si vysluzila titul Jounina. V ten den mala narodeniny. Ked sa blizila do Takahashi stvrte zacalo husto snezit. Na tvari sa jej objevil usmev. Ked sa vsak dostala pred jej rodny dom do oci sa jej nahrnuli slzy. Videla Orochimara ako mecom prebodava jej matku. Cervene kvapky krvy dopadavali na zem a miesali sa zo snehom. Otca nevedela nikde najst. Zacali sa v nej miesat pocity strachu a nenavisti. Rozhodla sa pre nenavist. Ved je ninja a Jounin zo Sneznej. Vytiahla katanu ktoru jej dal otec a rozbehla sa na neho. Zo zaciatku sa jej nedarilo ale potom mu nechala na ruke dlhu reznu ranu. Tahala sa od ramena az po laket. Oro sa s nou prestal hrat a silno ju kopol do brucha. Bolo mu jedno ze je to este dieta. Sayuri zacala vykasliavat krv. ,,Zaplatis za to co si urobil´´ povedala. ,,Ty si so mna robis srandu ze??? Nemas na to aby si ma zabila. Raz v den ako je tento sa stretneme a zomries aj ty rovnako ako oni´´ dopovedal a zmizol.

End flashback

Dalsie jej slzy dopadli na zem. ,,Preco placem??Ved uz je to tak davno´´ zaseptala do vetra. Isla pomali a ked uz bola za branami Konohy vytiahla svoj cierny plast. Nevedela kam ma ist tak sa rozhodla vratit do Sneznej. Bezala dlho, nezastavovala sa ani na odpocinok ani na jedlo. Par kilometrov pred Sneznou zacitila znamu chakru. Patrila osobe ktora jej vzala to najcennejsie co mala. Vedela ze je blizko a preto si zamaskovala chakru. Po piatich minutach ho zbadala. Ale nebol sam, Bol tam s nim aj tym Hebi. ,,Čo tu robia oni??´´ ozvalo sa ticho. ,,Tak predsa si prisla´´ ,,Cakala som desat rokov na den ked ta uvidim umierat. Mislis ze by som si to mohla nechat ujsť??´´ pocul hlas ale nikoho nevidel. ,,Vilez!!!!´´ zakrical Juuga. Ani sa nenazdal a uz lezal na zemi zviazany charkovimi lanami. ,,Tak kto ide dalsi??´´ nemusela dlho cakat a rozbehli sa na nu Karin so Suigeitsom. Ked sa k nej priblizili jej ochranna charka ich odhodila a zastavili sa az o najbližší strom. ,,Vidim ze si sa zlepsila´´ slizko sa usmial a zmizol. Vedela ze na nu zautoci zozadu a preto si do pravej ruky zacala posielat chakru. Sasuke vyvalil oci. ,To nie je mozne´ ,,Ved to je...´´ ,, Raikiri (Chidori)´´ dopovedala Sayuri a trafila bliziaceho sa Ora do brucha. Nechala mu tam dost velku dieru. ,,Ale, ale pozrime sa Raikiri. Takze Kakashi netrenoval len Sasukeho´´ ,,He ak si mislis ze to je jedina vec ktoru viem tak sa milis´´ zacala robit pecate ktore boli Sasukemu zname. ,,Rainengan´´ zakricala Sayuri a jej oci sa zmenili na krvavo cervene. Az teraz zacal ozajstny suboj. Katany do seba narazali neuveritelnou rychlostou. Sayuri mala hlboku ranu na lavej ruke a par mensich ran bo tele. Oro mal ranu po Raikiri, ta mu otvorila ranu spred desiatich rokov ktoru mu tam nechala a hlboku reznu ranu na pravej nohe. Obaja uz nemali skoro ziadnu chakru a vedeli ze toto je rozhodujuci uder. Katana presla telom. Nevladne telo mladej kunoichi padalo na zem. Ale nezabil ju Orochimaru. Bol to Sasuke. ,,Prečo??´´ spitala sa s poslednych sil. ,,Nedovolim aby niekto zabil mojho pana´´ ,,Myslis si ze si jedini kto vyrastal bez rodicov?? Mne ich zabil on´´ z ust jej vytiekol praminok krvi. Citila ako jej srdce pomali slabne. Vedela ze umiera. ,,To nie je moj problem´´ boli posledne slova ktore pocula. Na tvari sa jej objavil usmev. Ten jed ktori Orovi do tela vpustila pomocou Raikiri ho usmrti. konecne mohla s cistim svedomim opustit tento svet a odist za svojimi rodicmi.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Mám písať aj ďalšie poviedky???

Áno
Keď ich trochu pozmenis tak áno
Nie

Komentáře

1 Koizumi Michiyo Koizumi Michiyo | Web | 6. dubna 2009 v 20:56 | Reagovat

Smutný. =( Ale hezu.

2 kata kata | E-mail | 6. dubna 2009 v 21:49 | Reagovat

pekne ale smutne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama